Všeobecné zásady priemyselnej politiky EÚ

Právny základ

Od prijatia Maastrichtskej zmluvy článok 157 Zmluvy o ES určoval iniciatívy priemyselnej politiky, ktorými môže Komisia koordinovať opatrenia členských štátov. Tento článok, ktorý bol pozmenený a doplnený Zmluvou z Nice, sa riadi spolurozhodovacím postupom, v rámci ktorého má Parlament úlohu spoluzákonodarcu.

Ciele

Cieľom priemyselnej politiky EÚ je urýchliť prispôsobovanie priemyslu štrukturálnym zmenám, povzbudiť iniciatívu, rozvoj a spoluprácu medzi podnikmi a posilňovať priemyselný potenciál inovácií, výskumu a technického rozvoja.

K dosiahnutiu jej cieľov môže prispieť niekoľko politík, ktoré sú organickou súčasťou priemyselnej politiky:

— väčšia otvorenosť svetového obchodného systému – konkrétne otvorenie chránených trhov tretích krajín výrobcom a dodávateľom služieb z EÚ. Zlacnenie prístupu výrobcov z EÚ k zahraničným vstupom a skutočnosť, že sú vystavení širšej konkurencii z tretích krajín im umožňuje zvyšovať konkurencieschopnosť a súčasne ich k tomu pobáda,

— politiky týkajúce sa jednotného trhu majú vo všeobecnosti pozitívny dosah na konkurencieschopnosť najmä prostredníctvom presadzovania liberalizácie trhov a harmonizácie pravidiel,

— politika výskumu a vývoja, rozširovaním vedomostnej základne a zameraním sa na kľúčové technológie, ktoré to umožňujú,

— politika hospodárskej súťaže poskytuje firmám stimuly na to, aby zvyšovali svoju efektívnosť a aby boli lepšie pripravené na prežitie na svojich trhoch. Pomáha tiež spoločnostiam z EÚ pripraviť sa na hlavnú výzvu, ktorú pre nich predstavujú trhy tretích krajín,

— sociálne a zamestnanecké politiky vrátane odborného vzdelávania zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní podpory konkurencieschopnosti ako súčasti vyváženého plnenia lisabonskej stratégie. Neustále zlepšovanie kvalifikácie zamestnancov a kvality pomáha uspokojovať dopyt na pracovnom trhu a prispieva k znalostnej ekonomike,

— ochrana spotrebiteľa a politika verejného zdravia sú základnými predpokladmi dôvery spotrebiteľov, ktorá je východiskom pre stabilný a rastúci dopyt,

— ochrana životného prostredia si môže vyžadovať obmedzenie alebo dokonca zákaz používania určitých vstupov alebo technológií, čo môže z krátkodobého hľadiska zvýšiť výrobné náklady. Avšak z dlhodobého hľadiska to môže pomôcť spoločnostiam z EÚ získať konkurenčnú výhodu na celosvetovej úrovni a vytvoriť nové trhy pre čisté produkty a technológie.

Dosiahnuté výsledky

1. Celková koncepcia

Priemyselná politika je svojou povahou horizontálna a jej cieľom je zabezpečenie rámcových podmienok priaznivých pre konkurencieschopnosť priemyslu. Jej nástroje, ktoré sú nástrojmi podnikateľskej politiky, smerujú k vytvoreniu všeobecných podmienok, v rámci ktorých môžu podnikatelia a podniky prevziať iniciatívu a využívať svoje nápady a príležitosti.

Priemyselná politika by mala pamätať na špecifické potreby a charakteristiky jednotlivých odvetví. Na mnohé produkty, ako sú napr. farmaceutické prípravky, chemické látky a automobily, sa vzťahujú podrobné nariadenia špecifické pre dané odvetvie, ktoré zodpovedajú ich vnútorným vlastnostiam alebo spôsobu použitia.

2. Základné dokumenty

Iniciatívy uskutočnené s cieľom dokončiť budovanie vnútorného trhu, ktoré Komisia ohlásila v bielej knihe z roku 1985 s názvom Dokončenie budovania vnútorného trhu (KOM(85)0310), výrazne posilnili priemyselnú politiku EÚ. Integrovaný trh by mal priemyslu poskytnúť výhody, ktoré už majú americkí a japonskí konkurenti na svojich rozsiahlych vnútorných trhoch, vrátane možností masovej výroby, špecializácie, úspor z rozsahu, medzinárodnej spolupráce podnikov, technickej harmonizácie, výskumu, inovácií, investícií a systému verejných súťaží v rámci EÚ.

V roku 1990 Komisia v oznámení s názvom Priemyselná politika v otvorenom a konkurenčnom prostredí (KOM(90)0556) navrhla zosúladenú stratégiu priemyselnej politiky, zameranú na vytvorenie všeobecných podmienok podnikania s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť priemyselnej politiky EÚ a kompenzovať prípadné zlyhanie trhu. Mali sa pri tom využiť nástroje, ktoré poskytujú rôzne iné politiky EÚ. Stratégia priemyselnej politiky sa v nasledujúcich rokoch dotvárala a prehodnocovala.

Biela kniha Komisie z roku 1993 s názvom Rast, konkurencieschopnosť, zamestnanosť: výzvy a výhľady pre 21. storočie (KOM(93)0700) poukázala na osobitný význam rozšírenia výskumu a technologického vývoja, prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy a urýchlenia budovania transeurópskych sietí, najmä v oblasti dopravy, telekomunikácií a energií formou partnerstva verejného a súkromného sektora.

Správa Komisie z roku 1995 (SEK(95)0437 v konečnom znení) o vykonávaní uznesení a záverov Rady o priemyselnej politike ukázala, že opatrenia prijaté EÚ v oblasti priemyselnej politiky prispievajú k celkovému zlepšeniu konkurencieschopnosti. Komisia hodnotí stav konkurencieschopnosti priemyslu EÚ vo výročných správach. Správa o konkurencieschopnosti Európy z roku 2002 (SEK(2002)0528) skúmala také otázky, ako je úloha ľudského kapitálu v hospodárskom raste, produktivita v službách, trvalo udržateľný rozvoj vo výrobných odvetviach a väzby medzi priemyselnou politikou a politikou hospodárskej súťaže.

V decembri 1995 Komisia prijala Zelenú knihu o inováciách (KOM(95)0688 v konečnom znení), v ktorej boli označené faktory, ktoré podporujú alebo brzdia inovácie v EÚ, a navrhnuté praktické opatrenia na rozhodovacej úrovni na zvýšenie celkovej inovačnej kapacity EÚ so špeciálnym dôrazom na MSP. V roku 1996 Parlament schválil hlavné zásady záverov Komisie o inováciách.

Oznámenie Komisie s názvom Konkurencieschopnosť európskych podnikov so zreteľom na globalizáciu (KOM(98)0718) vyzvalo priemysel, odbory a inštitúcie EÚ, aby definovali novú priemyselnú politiku, a navrhlo opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti spoločností z EÚ na svetových trhoch.

Komisia považovala za potrebné preskúmať budúcnosť priemyselnej politiky EÚ so zreteľom na rozšírenie EÚ. V roku 2002 vo svojom oznámení s názvom Priemyselná politika v rozšírenej Európe (KOM(2002)0714) zdôraznila kľúčovú úlohu znalostí a inovácií vo svetovom hospodárstve. Priemysel EÚ čelí výzve globalizácie, ktorá vyžaduje rýchle reakcie EÚ na neočakávaný vývoj a vyššiu konvergenciu v otázkach právnej regulácie. Medzi ďalšie úlohy patria technologické a organizačné zmeny, pokrok v oblasti inovácií a podnikania, zvýšenie investícií do udržateľného rozvoja a napokon aj pochopenie meniacich sa spoločenských potrieb. Komisia navrhla, aby sa všetky tieto úlohy plnili prostredníctvom podpory inovácií, znalostí a výskumu, podnikania a trvalo udržateľnej priemyselnej výroby.

Oznámenie nazvané Podpora štrukturálnych zmien: priemyselná politika pre rozšírenú Európu (KOM(2004)0274) nadväzuje na oznámenie z decembra 2002 s názvom Priemyselná politika v rozšírenej Európe a oznámenie z novembra 2003 Niektoré kľúčové otázky v konkurencieschopnosti
Európy – cesta k integrovanému prístupu, ktoré načrtli analýzu problému odpriemyselňovania. Komisia v ňom navrhuje tri typy opatrení, ktoré by mali sprevádzať štrukturálne zmeny. Po prvé, pokračovanie úsilia o lepšie právne predpisy a vytvorenie regulačného rámca s priaznivým vplyvom na priemysel. Po druhé, lepšie využitie synergického účinku rôznych politík Spoločenstva na konkurencieschopnosť priemyslu. Po tretie, ďalší rozvoj odvetvového rozmeru priemyselnej politiky.

Oznámenie Komisie o priemyselnej politike vypracované ako súčasť lisabonského programu EÚ v júli 2005 má za cieľ posilniť priemyselný sektor Európskej únie rozpracovaním integrovanejšieho prístupu k priemyselnej politike (KOM(2005)0474). Dobrý stav výrobného priemyslu má veľký význam pre schopnosť Európy rásť. Toto oznámenie má za cieľ rozšíriť a dobudovať existujúci rámec priemyselnej politiky EÚ zameraním sa na jej praktické uplatnenie v rôznych odvetviach.

ÚLOHA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Maastrichtské zmeny Zmluvy o ES zahŕňali otázky priemyselnej politiky po prvý raz. Tento úspech sa dá pripísať iniciatívam Parlamentu, ktoré pomohli stimulovať reorganizáciu oceliarskeho priemyslu a vyžiadali si dynamickejšiu priemyselnú politiku. Parlament prijal niekoľko uznesení, napr.:

— uznesenie zo 14. mája 1998 o dokumente Komisie o konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, v ktorom boli označené slabé stránky európskeho hospodárstva (napr. neadekvátne zapojenie do nových oblastí informačných technológií, nízka miera investícií, nepriaznivé daňové systémy, ktoré spôsobujú, že spoločnosti premiestňujú svoje prevádzky, rozdrobený jednotný trh v spojení s nedostatočnou identitou európskej spoločnosti) a ktorým Parlament vyzval Komisiu, aby predložila návrh skutočnej európskej priemyselnej politiky založenej na kombinácii stimulov na podporu investícií, úverov alebo priamej finančnej pomoci s cieľom pomôcť modernizovať zastarané priemyselné odvetvia a využití rizikového kapitálu,

— uznesenie z 15. januára 1999, ktorým Parlament vyzval Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu účinkov medzinárodnej finančnej krízy na priemysel EÚ, najmä na textilný, oceliarsky a lodiarsky priemysel,

— uznesenie z 13. júna 2002, v ktorom Parlament zhodnotil oznámenie Komisie z novembra 2001 s názvom Potvrdenie záväzkov, zvyšovanie rýchlosti (KOM(2001)0641) a najmä opätovne vyjadril podporu cieľom Európskej rady v Lisabone v roku 2000, t.j. urobiť z EÚ do roku 2010 „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete schopnú zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rast a zvyšovať počet a kvalitu pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť“,

— uznesenie z 9. júna 2005, ktorým Parlament uvítal rozhodnutie Komisie uprednostniť priemyselnú politiku v programe EÚ a podporil presadzovanie proaktívnej priemyselnej politiky s cieľom stimulovať a predvídať štrukturálne zmeny a vyvinúť zdravú a konkurencieschopnú priemyselnú základňu,

— uznesenie z 5. júla 2006 s názvom Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu v priemyselnej politike (2006/2003(INI)), ktorým Parlament uvítal oznámenie Komisie vymedzujúce rámec politiky a rozšírený pracovný program pre výrobné odvetvia na nasledujúce roky, pričom toto oznámenie považuje za základný stavebný blok na vypracovanie zdravej a vyváženej priemyselnej politiky prostredníctvom spojenia konkrétnych sektorových opatrení s medziodvetvovými iniciatívami politiky.

M. Györffi
09/2006